robto_preseba

Ahojte.

Najskôr vás chcem privítať na mojom novom blogu, som rada, že ste si našli čas na prečítanie úvodníka a venovali mi tak to najcennejšie, čo máte – svoj čas.

Ako vždy a všade hovorím a píšem, že nie som odborník, len laik. Úplne obyčajná žena, partnerka a v neposlednom rade matka, ktorá si vstúpila do svedomia a začala robiť všetko preto, aby sa cítila žensky a hlavne zdravo, aby s energiou zvládala všetky svoje povinnosti a ešte jej ostala energia aj pre svoje ja, ktoré keď sa zanedbáva, vždy sa nejako ozve. Niekedy v podobe choroby, inokedy syndrómom vyhorenia.

U mňa to bola ppp – psychická panická porucha, ktorá sa začala prejavovať silnými panickými atakmi. A keďže som nechcela skončiť na nejakých liekoch, AD ani sedeniach u psychológa, povedala som si, že si s tým najskôr skúsim poradiť sama, že je to jednoducho len v hlave a že sa s tým nechcem naučiť žiť, ale robiť všetko preto aby som týmto stavom predchádzala. Začala som sa skúmať, zbierať vedomosti a v hlave som po čase mala jasno : ak chcem byť zdravá, musím pre to zdravie niečo aj naozaj robiť. Prestať sa ľutovať, obhajovať pred zrkadlom svoje neresti a záchvaty jedenia, vyrovnať sa s prítomnosťou a s faktom, že je všetko tak ako je a ak sa mi niečo nepáči tak nekonečné myslenie na to čo všetko môže byť inak mi nepomôže.

Takže diagnóza bola jasná, ako liek som si naordinovala pravidelný pohyb ktorý ma spolu so spestrenou stravou privádzali k úplne iným myšlienkam a zároveň obmedzili tie škodlivé, negatívne. A plus bonus bol viete aký? Úbytok na váhe, zlepšená kondička, neuveriteľné návaly energie. Uvedomila som si, že psychické zdravie je veľmi závislé na fyzickom zdraví a že pokiaľ sa budem telesne cítiť ,,tak strašne zle´´ ako som sa cítila, v hlave to dobre nebude nikdy.

Keď som s týmto celým pokusom na sebe začala, povedala som si, že ak mi to vydrží symbolických 21 dní, až vtedy môžem povedať, že sa o seba začínam konečne zasa starať. Za dva mesiace išlo 10 kg dole a s týmito kilami odišlo asi 50% úzkosti a začali sa diať veľké zmeny, moje 14 mesačné dieťa má naspeedovanú mamu ako nikdy, ktorá sa stíha hrať, prechádzať, tancovať, blázniť, variť, upratovať a to všetko bez pocitu nekonečnej únavy a lenivosti.  Naozaj, myslela som si, že keď začnem cvičiť a pripravovať si inú stravu, budem mať toho ešte viac a už naozaj nebudem stíhať ani zvládať nič, neverila som si. No, to bola zasa len príručka pre moje ja, aby som sa nepodceňovala a verila si o to viac, pretože, viete čo ? Všetko stíham, a niekedy dokonca aj navyše ! A niekedy, dokonca, mám čas aj oddychovať lebo únava raz každého zmohne. Áno, aj mama má právo byť unavená!

Vytvorila som si IG účet, kde som začala zdielať svoje pocity, myšlienky a výsledky a ľudia okolo mňa sa začali ku mne pridávať, začali robiť niečo pre seba, niečo čo im dá omnoho viac ako posedávanie pred TV či len nad telefónom. A to ma motivovalo až sem, vytvoriť si blog, kde budem spisovať svoje radosti a strasti z cesty, na ktorú som sa dala, pre všetkých, vďaka ktorým viem, že v tom nie som sama a zároveň chcem, aby vedeli, že sme v tom spolu.

Ďakujem, že ste to dočítali až sem, prajem krásny zvyšok dňa 🙂